HANÁCKY HRVOLIAK, HANAKRÖPFER, HANA POUTER
Hanácky hrvoliak nie je veľmi staré plemeno. Asi pred 80 rokmi začali na Hanej krížiť pštrosy s anglickými a pomoranskými hrvoliakmi. Hanácky hrvoliak teda vznikol na Morave v okolí Olomouca, Prostejova, Prerova, Kromeríza a Litovecka, Toto nové plemeno uznal Zväz chovateľov holubov v roku 1925, keď bol v časopise Zvírená uverejnený aj jeho štandard.
Hanácky hrvoliak zdedil vlastnosti po všetkých predkoch
-po anglickom a pomoranskom hrvoliakovi, celkovú dĺžku tela a nôh,
-po pštrosoch zafarbenie a vlastnosti, ako plodnosť, otužilosť a zdravie.
Hoci má tento holub všetky výborné vlastnosti a je pekný, nemá pomerne veľa chovateľov na Slovensku.
Hanácky hrvoliak je veľký holub, dlhý okolo 450 - 500 mm Má vzpriamenú postavu na vysokých nohách, farebnú hlavu a hornú časť dlhého krku, krídla, chrbát a chvost, je teda zafarbený tak isto ako moravský pštros. Najťažšie je dosiahnuť správnu farbu papúč. Nohy majú byť biele, časť od päty dole, najmä papuče slabo sfarbené. Hrvol hanáckeho hrvoliaka je dlhý a má hruškovitý tvar. Nasadá široko na telo v šírke pŕs a najširší je hore. Jeho dĺžka typická pre hanáckeho hrvoliaka, závisí od dĺžky krku. Hruď samcov je veľká, nesmie však porušovať celkový ušľachtilý vzhľad holuba a vyvolávať neistotu postoja, prevracanie hlavy a pod., hrvoľ samíc je jemnejší.
Krídla v súlade s celkovou postavou sú mocné, široké a čiastočne sa môžu krížiť. Holub ich nosí nad chvostom, ktorý je dobre zatvorený a takmer o 40 mm dlhší než krídla. Nohy sú iba trochu kratšie ako nohy anglického hrvoliaka / okolo 160 mm, anglický hrvoliak 180 mm /, čo sa však v skutočnosti môže zdať viac, vzhľadom na bohatšie operenie nôh u hanáckeho hrvoliaka.
Hlava je mierne klenutá, dosť veľká, so širokým čelom. Zobák pri žltých a červených je ružovkastý, pri modrých a Čiernych je čierny, stredne dlhý, pri tmavej skupine s väčšmi vyvinutým nadnozdrím, ktoré je biele. Očná dúhovka má byť pri všetkých farbách pomarančová.
Pri zafarbení štandard uvádza veľa farebných variet a to aj také, ktoré dnes ešte neexistujú, alebo sú iba na začiatku vývoja. Spomenúť môžeme bezpásavé v štyroch základných farbách, čienopásané pri modrej variete a bielopásavé pri všetkých štyroch základných farbách. Okrem bielopásavých s farbistými chvostami štandard uvádza aj varietu s bielym chvostom a šupinatú a jarabú pri všetkých základných farbách. V ďalšom chove hanáckych hrvoliakov treba v prvom rade klásť dôraz na postavu, dĺžku nôh, hrvoľatosť, papučatosť a v neposlednom rade aj zafarbenie.
Verím, že hanácky hrvoliak si v blízkej budúcnosti nájde širšie zastúpenie / hlavne vďaka svojim vlastnostiam / medzi chovateľmi na Slovensku a aj prostredníctvom novovytvoreného klubu.

POMORANSKÝ HRVOLIAK, POMERANIAN POUTER, PEMMERSCHER KRÖPFER
Je to zatiaľ posledné plemeno veľkých papučatých hrvoliakov, ktoré náš klub zastrešuje.
Jeho domovinou je Holandsko.
Pomoranský hrvoliak je mohutný holub, vzpriamenej postavy, ktorý dosahuje dĺžku 500 - 520 mm.
Hlava je pomerne veľká, v čele vyššia, v celej povrchovej línii oblá a hladká.
Oči bielych holubov sú tmavé, pri ostatných rázoch žlté až červené.
Obočnice sú jemné, úzke, ružovkasto sfarbené.
Zobák je mierne dlhý, hrubší, pri bielych, žltých , červených, žltoplavých a červenoplavých rázoch ružovkastý, pri ostatných farbách tmavý.
Nadnozdrie je malé s bielym popraškom. Krk pomoranských hrvoliakov je dlhý s veľkým guľovitým nepodviazaným hrvoľom. Prsia sú široké, plné, chrbát v nasadení široký, dlhý, mierne oblý, smerom dozadu sa silne zvažuje.
Krídla dlhé, široké, priliehajúce, siahajúce takmer po ukončenie chvosta, na ktorom sú položené bez prekríženia.
Prednosťou sú okolo 160 mm dlhé, pevné bohato operené nohy so supím perím.
Farba: K najviac chovaným farebným rázom patria biele, s kresbou polmesiaca, sú to čierne, červené, žlté, pruhované aj jarabé modré, červeno a žltoplavé a tygrie v tých istých farbách.
Pri holuboch s kresbou polmesiaca treba z chovu vyraďovať holuby s ručnými rozetami. Je to nežiadúci znak.
Dôraz tak isto ako aj u predošlých dvoch plemenách kladieme na postavu, výšku nôh, hrvoľatosť, farbu a kresbu.
Pomoranský hrvoliak si určite zaslúži väčšiu pozornosť našich chovateľov.

SASKÝ HRVOLIAK, SAXON POUTER, SÄCHSISCHER KRÖPFER
Plemeno vzniklo v prvej tretine 19. Storočia v Sasko-Uthuringskej pohraničnej oblasti v okolí miest Naumburg a Weibenfels.
K ich vyšľachteniu boli použité prevažne Holandské, ale aj malé Pražské hrvoliaky.
Saský hrvoliak je stredne veľkej ( 38-40 cm ) štíhlej, vzpriamenej postavy, s dlhými husto operenými nohami. Hlava je pozdĺžna s vysokým čelom. Oči sú oranžovej až žltej farby, biele majú oči vikvové. Obočnice sú naružovelé pri červených a žltých ,a šedé pri modrých a čiernych farebných rázoch. Zobák je dlhý, pri koreni silnejší. Biele a žlté majú zobák slabo ružový, červené svetlo rohovinový a modré a čierne majú zobák čierny. Ozobie je jemné, hladké so slabým popraškom. Hrdlo je dlhé, s hruškovitým hrvoľom vzadu mierne klenutým na hrudi podviazaným. Hrudná kosť je dlhá. Chrbát má byť štíhly strmo sa zvažujúci smerom dozadu. Krídla sú štíhle, dlhé, voľne priliehajúce k telu. Konce letiek sa nad chvostom mierne krížia a spolu s chrbtom tvoria klesajúcu líniu. Chvost sa nesmie dotýkať zeme. Nohy sú dlhé, stehná dobre viditeľné, prsty a končatiny sú operené polodlhými hustými papučami. Dobre vyvinuté perie dobre prilieha k telu.
Chovajú sa vo farbe: bielej, čiernej, modrej, červenej, žltej, izabelovej a v kresbách čiernopásej, bielopásej a jarabej. Predpísaná registračná obrúčka je veľkosti 11 mm.
Saské hrvoliaky sa dostávajú do povedomia aj slovenskej chovateľskej verejnosti, nakoľko už niekoľko rokov spestrujú naše oblastné, ale aj celoštátne výstavy.
Verím, že si tento elegantný stredne veľký papučatý hrvoliak nájde svoje trvalé miesto v našich chovoch, a že sa s ním v budúcnosti budeme stretávať na našich výstavách vo väčšom počte.

SEDLATÝ PAPUČATÝ HRVOLIAK, MUFFED MAGPIE (SADDLE) POUTER, VERKEHRTFLÜGEL-KRÖPFER
Sedlatý papučatý hrvoliak je staré plemeno holubov vyšľachtené v Čechách. Pätu prerastajú supie perá. Papuče sú plné zaokrúhlené.
Sedlatý papučatý hrvoliak patrí medzi veľké hrvoliaky. Je dlhý okolo 450 - 480 mm. Má vzpriamený postoj a veľký hruškovitý hrvoľ, ktorý prechádza do plných pŕs. Hlava je pekne zaoblená, dúhovky sú ľadníkovotmavé a obočnice červenkasté. Zobák je ružovkastý, iba pri čiernych a modrých je vrchná časť zobáku čierna. Nohy sú okolo 160 mm dlhé a bohato zarastené. Na kolenách sú dlhé supie perá. Beháky a prsty kompaktne pokrýva tuhé, pružné perie, ktoré je najmä pri prstoch značne dlhé (120 - 140 mm) tvoriac papuče.
Dlhé biele nohy, akoby dolu rozšírené a farebne viazané na dlhé biele krídla a dlhý farbistý krk s nafúknutým hruškovitým hrvoľom dodávajú tomuto holubovi osobitné čaro a impozantnosť.
Farebná kresba je sedlatá, siaha až vysoko pod zobák a na čele je farbistá škvrna, ktorá je ukončená v polovici hlavy.
Vyskytujú sa v červenej, žltej, modrej a čiernej farbe.
Do ďalšieho chovu treba vyberať holuby s peknou oku lahodiacou postavou, hrvoľaté na vysokých bohato operených nohách a netreba zabúdať ani na dodržiavanie kresby. V Čechách má sedlatý papučatý hrvoliak pomerne dosť chovateľov, no je značne rozšírený aj v SRN, v Rakúsku a dúfam, že svoj okruh chovateľov si rozšíri tento elegantný papučatý hrvoliak aj na Slovensku.